V materiálovom inžinierstve sa na mikroštruktúrnu analýzu využíva či už optická, prípadne elektrónová mikroskopia, pričom rozlišovanie jednotlivých fázových oblastí je podmienené samotným typom mikorskopie, filtra, či spôsobu vyvolania kontrastu. Výsledným produktom je zväčša snímok v odtieňoch šedej farby. Jednu z výnimiek môžu tvoriť snímky mikroštruktúr z optickej mikroskopie po tzv. farebnom leptaní alebo získanie obrazovej informácie sofistikovanejšími technickými pomôckami. Spôsob prípravy vzoriek farebným leptaním je však pomerne náročný. Pre účely seminárnych prednášok, odborných prezentácií na konferenciách, prípadne pre sprehľadnenie ašpirantských prác je vhodné zvýrazniť niektoré oblasti na mikroštruktúrnych snímkach tým, že im priradíme určitý farebný odtieň pomocou programovej úpravy. Jedným z vhodných programov pre takúto úpravu je opensource nástroj Gimp.

Projekt XFEL je jeden z najväčších projektov Európskej únie. Po svojom dokončení a úspešnom spustení bude XFEL svetovo unikátne zariadenie pre špičkový vedecký výskum pri maximálnom rozlíšení a intenzitách. Bez preháňania sa dá povedať, že XFEL bude najvýkonnejší a najflexibilnejší mikroskop na svete, ktorý posunie hranice ľudského poznania o niekoľko krokov vpred. (Pozn.: viac obrázkov a textu nájdeš v pdf prílohe na konci).

Štandardne je možné kryštál na základe jeho 1, 2, 3, 4 alebo 6 – násobnej symetrie priradiť do niektorej skupiny 32 člennej bodovej alebo 230 člennej priestorovej grupy. Existujú však aj také zvláštne kryštály, ktoré nespĺňajú tieto klasické pravidla symetrie, no napriek tomu istú symetriu vykazujú. Takéto kryštály nazývame kvázikryštály, alebo menej často kryštaloidy.

Samotný názov „kvapalné kryštály“ znie trošku čudne, pretože pod pojmom kryštál obyčajne rozumieme nejakú tuhú látku. Do 20 – tých rokov minulého storočia bol preto predmetom mnohých sporov. V súčasnosti je už tento pojem dostatočne udomácnený a vžitý, a moderný svet si bez týchto materiálov už ani nemožno predstaviť.

Izotermické premeny boli v kovových materiáloch pozorované už začiatkom 40 – tych rokov minulého storočia. Od začiatku ich objavenia boli vyslovené teórie na ich vysvetlenie, ktoré sa zamerali na popis nukleácie a rastu zárodku, a do dnešných čias sa nejako zásadne nezmenili. V súčasnosti možno povedať, že doposiaľ neexistuje plne uspokojivá teória popisujúca izotermické transformácie.