Tuhé látky sa skladajú z atómov alebo iónov umiestnených tesne vedľa seba. Táto ich blízkosť je zdrojom rôznych charakteristických vlastností tuhých látok. Vzájomná súdržnosť dvoch atómov sa nazýva väzba a na základe jej povahy ju kategorizujeme na niekoľko rôznych typov.

S každou kryštálovou štruktúrou sú spojené dve mriežky – reálna mriežka a recipročná mriežka. Tieto dve mriežky sú vzájomne spojené presne stanovenými reláciami. Ak otáčame kryštálom, otáčame zároveň aj reálnu a recipročnú mriežku. Môžeme povedať, že recipročná mriežka je vymedzená časť recipročného priestoru (tiež nazývaného združený Fourierov priestor, alebo k – priestor) [1], ktorá zodpovedá zobrazeniu z oblasti reálnej mriežky. Koncept recipročnej mriežky bol navrhnutý predovšetkým za účelom stanovenia dvoch významných vlastností kryštalografických rovín: ich orientácie a medzirovinnej vzdialenosti. No je možné z nej odčítať aj niektoré fyzikálne vlastnosti kryštálu [2].

Štandardne je možné kryštál na základe jeho 1, 2, 3, 4 alebo 6 – násobnej symetrie priradiť do niektorej skupiny 32 člennej bodovej alebo 230 člennej priestorovej grupy. Existujú však aj také zvláštne kryštály, ktoré nespĺňajú tieto klasické pravidla symetrie, no napriek tomu istú symetriu vykazujú. Takéto kryštály nazývame kvázikryštály, alebo menej často kryštaloidy.

Zliatina FINEMET bola po prvý krát popísaná Yoshizawom, Ogumom a Yamauchim v roku 1988. Odvtedy však boli pripravené aj jej modifikácie obohatením o rôzne prvky. V súčasnosti patria zliatiny tohto typu medzi najrozšírenejšie a najštudovanejšie nanokryštalické zliatiny, hlavne pre svoje nevšedné magnetické vlastnosti.

 

Najcharakterisickejšou vlastnosťou superplastických tuhých látok je schopnosť zniesť pred porušením rozsiahlu ťahovú deformáciu, bez vzniku krčku. Namiesto porušenia sa po pár percentách pri plastickej deformácii sa vzorka vystavená ťahovým napätiam za elastickou oblasťou dostáva do superplastickej oblasti, ktorá je charakterizovaná homogénnou deformáciou pri tisíckach percent. Fenomén sa realizuje pri rozsahoch teplôt blízkych polovici teploty tavenia pri rýchlostiach deformácie okolo 10^-4 -10^-2 s^-1.

Penový hliník [1] je špeciálnym spôsobom pripravený vysoko porézny materiál na báze hliníka a jeho zliatin, dosahujúci hustotu v intervale 0,3-1 g.cm^-3. Vyznačuje sa vysokou tuhosťou, schopnosťou absorbovať veľké množstvo deformačnej energie pri nízkych napätiach, tlmí hluk, vibrácie a umožňuje tieniť elektromagnetické vlnenie.